Návštevnosť

Kalendár zvozu odpadu

História

Obec sa prvýkrát spomína v listine ostrihomského arcibiskupa Filipa z 29. novembra 1278, v ktorej vystupuje aj farár Tomáš zo Šváboviec (villa Sweui), ako jeden z členov Bratstva farárov 24 spišských miest, čo dokazuje existenciu kostola už v 13. storočí. Odpis tejto listiny sa nachádza v listine z roku 1427, týkajúcej sa dohody medzi spišským prepoštom Jurajom z Kežmarku a Bratstvom farárov 24 spišských miest ohľadom desiatku. Uložená je v Štátnom oblastnom archíve v Levoči. 

V listine z roku 1294 sa uvádza, že Švábovce mali v 13. storočí významné postavenie a patrili do kráľovského majetku. V stredoveku boli významnou farnosťou na základe listiny z roku 1314. Patrila viacerým zemepánom. Švábovce patrili v 16. až 18. storočí k stredne veľkým poddanským obciam. Súpis domov v Spišskej stolici z roku 1598 uvádza, že tam bolo 28 domov. Už v roku 1635 14 sedliackych a 16 želiarskych domov.

Napriek tomu, že neboli veľkou obcou, dostali sa do víru náboženských a stavovských bojov. V januári 1672 vypuklo protirefomačné hnutie vo Švábovciach. Presadenie katolíckeho náboženstva v roku 1674 bolo sprevádzané očistou v administratíve, v spoločenskom živote a neustálymi bojmi. 7. januára 1674 evanjelická cirkev vo Švábovciach stratila samostatnosť a slobodu. Slobodu náboženského vyznania priznal uhorský snem v roku 1681 tým, že o náboženstve poddaných rozhodoval zemepán. Keďže Švábovce patrili do majetku rodiny Horvát – Stančič, bolo evanjelické náboženstvo v obci opäť presadené. V roku 1710 boli, ako fília bez učiteľa, pripojená k evanjelickej cirkvi v Batizovciach. Katolícka cirkev pôsobila vo Švábovciach už od 13. storočia, kedy bol postavený kostol zasvätený sv. Filipovi a Jakubovi. Ich kult bol uctievaný v obci po stáročia, o čom svedčí aj ponechanie ich vyobrazenia v obecnej pečati. Keďže od 16. storočia boli Švábovce evanjelické, nezachovalo sa o živote katolíckej cirkvi veľa informácii. O stave katolíckej cirkvi v obci svedčí kanonická vizitácia Spišskej kapituly z roku 1598. V nej sa spomína aj murovaný kostol zasvätený obom apoštolom.

Od roku 1849 patrili Švábovce do Spišskej župy. V roku 1851 spadala obec pod Spišskoštvrtocký slúžnovský úrad so sídlom v Kišovciach. V roku 1854 bolo presunuté sídlo do Popradu – Spišskej Soboty. V roku 1871 sa Švábovce stali súčasťou obvodu Tatranského slúžnovského úradu. Aj napriek neutešenému hospodárskemu vývoju v medzivojnovom období sa Švábovce stali dominantnou obcou vo svojom okolí nielen v cirkevnom, ale aj v politickom živote. S budovaním svojej obce začali Švábovčania so vznikom prvej Československej republiky. Aj po roku 1918 boli slovenskou obcou a obyvatelia sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. Drobnejší roľníci odkúpili veľkostatkárske pozemky. V roku 1926 nadobudla prídelovým riadením štátneho pozemkového úradu Urbárska skupina Dubina lesný majetok o rozlohe 75,77 ha. Do prenájmu získali poľovné právo. V roku 1929 bol tento majetok prevzatý okresným úradom do štátnej správy. Do majetkov obyvateľov obce zasiahlo budovanie Košicko-bohumínskej železnice. 

Roľnícka beseda vznikla v roku 1930, v roku 1939 však spolok zanikol. V obci pôsobilo aj Slovenské kresťansko-sociálne odborové združenie (1935-1945). 

Banská činnosť v blízkom okolí Šváboviec poznamenala aj život obyvateľov na dlhé desaťročia. Prvé povrchové kutacie práce spojené s ťažbou mangánovej rudy siahajú až do 17. storočia. V 19. storočí sa začala história banského závodu. V roku 1921 sa začala výstavba vlastného ťažobného závodu vo Švábovciach, ktorý pričlenili k závodu v Máriahute. S ťažbou v mangánorudnej bani vo Švábovciach sa začalo v roku 1924. V rokoch 1971/1972 bola zastavená ťažba a preorientovalo sa na závod na bansko-strojárenskú výrobu pre potreby železorudných baní.

Po oslobodení sa Švábovčania snažili, aby sa ich život vrátil do normálnych koľají. Pomáhali odmínovať zamínované priestory v okolí obce a zapájali sa do odstraňovania škôd na komunikáciách. Vznikali organizácie ako KSS, Zväz požiarnej ochrany, Slovenský červený kríž, väz záhradkárov a chovateľov drobného zvieratstva, Sociálny zväz mládeže, Zväz invalidov, Zväz slovenských žien. Zriadená bola obecná rada, komisia pre ochranu verejného poriadku, obecný požiarny zbor a zbor pre občianske záležitosti. Dňa 26. augusta 1955 bolo založené poľnohospodárske družstvo ako menšinové JRD, malo 8 členov. Od 1.1.1960 sa zmenilo na celoobecné. V roku 1975 bolo zlúčené s JRD Jánovce a JRD Hozelec do JRD Rozkvet Hozelec. Od 1.3.1991 došlo k rozdeleniu zlúčeného družstva a odvtedy hospodári samostatne pod názvom Poľnohospodárske družstvo Švábovce. 

V roku 1985 bola odkúpená budova sociálneho zariadenia JRD, kde sa po rekonštrukcii zriadilo miestne zdravotné stredisko. V roku 1995 v rámci privatizácie zdravotných stredísk bolo prevedené do majetku obce. Do prenájmu dala priestory pre všeobecného obvodného a zubného lekára a pre lekáreň. V roku 1997 si prenajala priestory aj detská ambulancia.

Obec bola elektrifikovaná v roku 1946. S budovaním kanalizácie sa začalo v roku 1968 a začiatkom sedemdesiatych rokov bola ukončená. V roku 1993 bol nanovo oplotený miestny cintorín. Plynofikácia obce sa začala v roku 1990. V roku 1994 sa pokračovalo, kedy bola plynofikovaná aj časť Baňa. V roku 1995 bolo splynofikované zdravotné stredisko, o rok neskôr základná škola a obecný klub, v roku 1997 evanjelický kostol.
V obci je vybudovaná aj káblová televízia a rozšírená telefónna sieť takmer do všetkých domácností.

Je zabezpečená v plnom rozsahu likvidácia domového odpadu.  Obec separuje komunálny odpad v zložkách sklo, plasty, papier, elektroodpad ( domáce spotrebiče, žiarivky, neóny) a nebezpečné zložky (akumulátory a batérie, odpadové oleje).

Úradné hodiny

Pondelok: 07:00 - 12:00 12:30 - 15:30
Utorok: 07:00 - 12:00 12:30 - 15:30
Streda: 07:00 - 12:00 12:30 - 15:30
Štvrtok: 07:00 - 12:00 12:30 - 15:30
Piatok: 07:00 - 12:00 12:30 - 13:00

Fotogaléria

Dôležité čísla

Kalendár